Drevená fajka a jej povrchová úprava

Keď mi niekto v minulosti v rámci debaty spomenul drevenú tabakovú fajku, vždy som si ako prvé predstavil elegantný doplnok v rukách dobovo vyobliekaného gentlemana pripomínajúceho známeho knižného detektíva Sherlocka Holmesa. Pekná, tmavá fajka „bendka“, ktorá sprevádzala našu obľúbenú knižnú, či filmovú postavu vo svojich detektívnych príbehoch je ale len kvapkou v mori tvarových možností, farebných variácií či rozdielnosti finálnej povrchovej úpravy. Keď sa sústredíte na prvok drevenej fajky vo filmoch, alebo sa začnete zaujímať o fajčenie fajky, či dokonca Vás zaujme ako zberateľský prvok, zistíte, že vyššie uvedené slová to len potvrdzujú. 

Tvarovými možnosťami fajok som sa už venoval v predošlých článkoch. Rozhodol som sa ale všetkým nadšencom chladného dymu priblížiť aj samotnú povrchovú tzv. finálnu úpravu fajok, ktorá je určujúcim faktorom celkového vzhľadu fajky. V nasledujúcich riadkoch by som Vám rád priblížil aké povrchové úpravy fajok sú tie najbežnejšie a aj to ako ich dosiahnuť.

Morenie alebo farbenie drevenej fajky

Po dosiahnutí požadovaného tvaru fajky, či už brúsením alebo sústružením, dochádza v ďalšom kroku k jej farbeniu. V minulosti ľudia využívali na morenie fajok rôzne prírodné extrakty, ktoré im pomáhali docieliť zmenu farby dreva. Niektorí dodnes využívajú výluh z orechových šupiek, ktorý farbí drevo do hneda. Aktuálne už poznáme nespočetné množstvo farieb, moridiel či prírodných olejov a voskov, ktorými sa drevo napúšťa. Samotným „napúšťaním“ resp. náterom briarového dreva okrem farebných zmien dosiahneme aj tzv. vytiahnutie štruktúry dreva. Farebné variácie moridiel sú nespočetné. Dokonca môžeme dosiahnuť aj ich ďalšie kombinácie vzájomným miešaním. Dôležité je aby morenie bolo rovnomerné po celom povrchu fajky a nevznikali škvrny rozdielneho nánosu moridla. Kvalita moridla sa pozná jeho výrazným prienikom do dreva a následnou trvácnosťou. Pri svojej práci používam moridlo najvyššej kvality, ktoré je do pár hodín suché a dokonale vykreslí akékoľvek i drobné rozdiely dreva. Tie už stačí len zvýrazniť prírodným olejom či voskom a fajka je hotová.

Lesklý povrch drevenej fajky

Dosiahnutie dokonale lesklého povrchu fajky nie je tak jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá. Dosiahnuť hladký povrch je potrebné niekoľkohodinovým brúsením povrchu fajky brúsnym papierom tzv. šmirgľom. Tak ako pri každom druhu dreva je potrebné začať tou najhrubšou zrnitosťou a následne zrnitosť zjemňovať. Ak niektorú z etáp podceníme, môžem vám garantovať, že vo finálnom výsledku to bude poznať. Prejavuje sa to škrabancami po povrchu fajky. Ak ale postup realizujeme správne, tak fajka vo finále bude mať nádherný hladký povrch. Zložitosť brúsenia môže nastať pri fajkách typu „freehand“. 

Ide o rôzny atypický až priam umelecký tvar, ktorý nemá jasne popísaný tvar. Práve na tento tvarový typ sa špecializujem. Hoci ide o veľmi tvarovo zaujímavé kúsky, vybrúsiť do hladka každý jeden záhyb je ďaleko ťažšie ako pri tvaroch symetrických. Po vybrúsení fajky do požadovanej zrnitosti fajku moríme. Namorenú fajku môžeme napenetrovať prírodnými olejmi a voskami a potom nám už ostáva iba leštiť do najvyššieho lesku – napr. karnaubským voskom. V začiatkoch som skúšal lesk fajky dosiahnuť prostredníctvom šelakovej politúry. To sa ukázalo ako pomerne náročné a vzhľadom k produkovanému teplu z fajky aj nežiadúce. Preto túto techniku neodporúčam.

Matný povrch drevenej fajky

Postup dosiahnutia matného povrchu fajky je veľmi príbuzný tomu lesklému. Rozdielom je finálna fáza leštenia, ktorá absentuje. Brúsenie je pri matnej povrchovej úprave rovnako dôležité ako pri lesklej. Každý škrabanec či povrchová diskontinuita je nechcená a môže znižovať hodnotu či dokonca funkčnosť samotnej fajky. Po namorení fajky je potrebné fajku už len napenetrovať vhodnou kombináciou prírodných olejov a voskov a matný povrch je hotový.

Pieskovaná drevená fajka

Veľmi populárna a dizajnová povrchová úprava fajky. Realizuje sa pieskovaním briarového dreva vhodným abrazívom v pieskovacej komore. Pri pieskovaní briarového dreva sa využíva oddelovanie mäkších štruktúr dreva od tých pevnejších nárazmi ostrého abrazíva do stien fajky pri určitom tlaku. Výsledný efekt potom vyzerá ako zvlnený povrch dreva, ktorý pôsobí veľmi atraktívne a luxusne. Pieskovaním a následným morením u briarového dreva vznikajú štruktúry, ktoré možno pripodobniť k povrchu  orechovej škrupiny, pričom je možné nájsť v nich veľmi peknú kresbu dreva. Nejde o jednoduchú techniku úpravy dreva a môžem povedať, že každý výrobca si ju dôkladne stráži. Každopádne som zástancom takejto úpravy, nakoľko pôsobí veľmi elegantne a umocňuje jedinečnosť štruktúry briarového dreva.

Gravírované fajky

Za gravírovaný povrch fajky považujem taký povrch, ktorý je upravený ručným rytím do vonkajšej, drevnej časti. Gravírovanie fajky bolo veľmi obľúbené v minulosti, kedy dochádzalo k vyrývaniu rôznych obrazcov a vzorov. Výrobcovia tak dokázali personalizovať fajky osobám, ktoré ju vlastnili. Historické fajky mali často náboženské, poľovnícke a etnické motívy po celom svojom obvode. Takéto fajky sú dodnes vysoko cenené a majú už skôr zberateľský charakter. Okrem drevených fajok sa gravírovanie používalo pri fajkách z morskej peny „meershaum“, ktoré sú ideálne na gravírovanie hoc aj malých detailov.

 

Chladný dym!