História fajok a tabaku

Ľudstvo sa už od počiatku vekov pokúšalo a so zvedavosťou objavovalo viacero druhov bylín, nielen pre ich výživné či liečivé vlastnosti, ale aj ako zdroj dymu po zapálení s jeho následným inhalovaním. Táto zvedavosť, zlozvyk, či závislosť nám pravdepodobne ostala, ale s tým, že dnes už máme nespočetné množstvo informácií vďaka tisíckam rokov spisovaných prameňov o spôsoboch a druhoch fajčenia. No napriek tomu, ruku na srdce, ako nami lomcovala zvedavosť a chuť objavovať vôňu dymu v našom mladom veku, keď sme zapaľovali steblá suchých tráv, prípadne zosušených a zrolovaných orechových listov?

Najstaršie fajky pochádzajú z Egypta

Prvé fajky boli objavené v starovekom Egypte a pochádzajú z roku 2000 pred Kristom. Fajky boli umiestňované do hrobiek k múmiám s tým, aby si neboštíci mohli dostať dym aj v posmrtnom živote. Egypťania ale neboli jediní, ktorí si fajčenie spájali s pôžitkom. Historici objavili dôkazy a prítomnosť fajčenia rôznych druhov bylín z fajok aj u Rimanov, Keltov, Grékov a severských kmeňov. Historici vedú diskusie, či v niektorých prípadoch nebola fajka s predchodcami tabaku len prvok náboženských rituálov a jej použitie bolo len výnimočné. S postupom času možno ale s istotou povedať, že fajka a jej chladný dym prenikol viac a viac k bežným každodenným pôžitkárskym zvykom/zlozvykom. 

Prvé použitie tabaku ako takého je spájané s domorodými Američanmi. Tí pestovali tabakové rastliny s tým, že listy fajčili počas obradov a verili v ich liečivé účinky. Dymiace fajky a ich fajčenie medzi rôznymi kmeňmi symbolizovalo zmierenie a zblíženie sa medzi sebou samými. Krištof Kolumbus priniesol ako prvý do Európy hrsť tabakových listov a semien z Ameriky. Európania tak prvýkrát ochutnali tabak až v polovici 16.storočia, keď ho začali popularizovať diplomati a dobrodruhovia. V druhej polovici 16.storočia už bol tabak známi vo Francúzsku, Portugalsku aj Anglicku.

Tabak v Európe

Po privezení tabaku do Európy v 16. storočí hľadali ľudia spôsoby ako ho čo najefektívnejšie fajčiť. Prvotne sa o to pokúšali hlinenými fajkami. Hlina bola jemným a hutným materiálom, ktorá ponúkala svojim užívateľom čistý dym. Veľakrát ju ale používateľ dokázal rozpáliť tak, že sa nedala držať v rukách. Dizajn hlinených fajok sa postupom fajčenia stával detailnejším, precíznejším a umeleckejším.

V polovici 18. storočia sa do popredia dostáva úplne nový typ materiálu pre výrobu fajok – morská pena. Obľube sa radovali hlavne preto, že sa dali jednoducho tvarovať, zbrusovať a zdobiť rôznymi vzormi. Až 19. storočie je typické použitím briarového dreva, ktoré je považované za najkvalitnejší materiál pre výrobu fajok až do dnes. Začiatkom 20. storočia sa pre nespokojnosť s kvalitou fajok rozhodol založiť svoju vlastnú dielňu výrobca fajok Alfred Dunhill, ktorého meno je medzi fajčiarmi fajok známe až dodnes. Rozpoznávacím znakom týchto fajok je biela bodka umiestnená na náustku fajky.

Tabak na Slovensku

Rozšírenie a obľúbenosť malo fajčenie a výroba samotných fajok aj na území SR. Fajka ako hlavný alebo vedľajší motív je vyobrazená v obecných pečatiach, rovnako aj v erboch mnohých obcí. Na Slovensku bola v minulosti veľmi známa obec Podrečany (okres Lučenec), ktorá sa vyznačovala výrobou hlinených fajok. V 18-19. storočí prekvitala výroba hlinených Podrečianskych fajok, ktoré sa stali vyhľadávaným tovarom distribuovaným do všetkých väčších miest vtedajšej monarchie. Prítomnosť hlinených fajok v erboch je aj v obciach Kurimka (okres Svidník) a Maťovské Vojkovce (okres Michalovce), kde boli vyobrazené ľudové hlinené fajky, tzv. zapekačky.

V obciach Tašuľa (okres Sobrance) a Dolná Ždaňa (okres Žiar nad Hronom) sa vyskytuje vyobrazenie fajok v spojitosti s rybárskou tématikou. Jedným z najzaujímavejších je erb obce Torysa (okres Sabinov). Ten charakterizuje cudzinca neznámeho pôvodu, striebro odetého so striebristou bradou, ktorý drží v pravici zlatú fajku z ktorej sa valí strieborný dym. Jeho totožnosť je opradená záhadou a domnienkami.

CHLADNÝ DYM !